SOPA

Dňa 26.  novembra 2011 bol americkým  republikánskym  politikom a kongresmanom Lamar  Seeligson Smith-om  navrhnutý  nový  zákon (H.R.3261) na podnet veľavýznamného Hollywoodu. Jeho návrh dostal skratku SOPA čiže Stop Online Piracy Act. Dovolím si v skratke vysvetliť o čom káže SOPA. 

SOPA priamo hovorí o stránkach, ktoré ''zasahujú'' do amerického trhu. Čiže nie o tých, ktoré sú americkými, ale o tých ktoré americkými nie sú, len s nimi spolupracujú. Po schválení by mala USA právo zakázať, ovplyvňovať, čiže cenzúrovať spoluprácu medzi stránkami. Dôvod takýchto činov zdôvodňujú ako ochranu ich vlastných autorských práv a tiež ako ochranu ''duševného vlastníctva'' (s dôrazom na slovo ''duševného'') silných mocných spoločností ako je napríklad Broadcast Music, Inc. (BMI),  L'Oréal USA, Ed McDonald, Motion Picture Association of America, Inc. (MPAA), NHL Enterprises, L.P., Nike Inc., Warner Music Group a iné, celý zoznam nájdete tu:

http://the-tap.blogspot.com/2012/01/boycott-sopa-corporations-save-free.html

Ak by teda hocikto v USA mal podozrenie o tom, že jeho postavička panáčika s hlavou, dvomi paličkami ako rukami a dvomi ako nohami je skopírovaná a neprávom použitá v reklame na stránkach banky XY, tak by po jeho žiadosti musela daná banka XY zneprístupniť svoje nedokonalé služby do 5 dní, inak bude čeliť pokutám, spoluzodpovednosti za reklamný výtvor a ďalším likvidačným nepríjemnostiam. (Príklad bol len názorný, žiadnu banku XY s panáčikom, ktorého patent vlastní istý Američan zatiaľ nepoznám.) Toto by platilo rovnako pre kresby, tak i pre názvy, pre hudbu, filmy... Našťastie pre nás obyčajných smrteľníkov, za to, že niečo zazdielate nelegálne podľa vlastníctva odsúdia najprv prevádzkovateľa stránky, podľa tohto zákona.

17. januára 2012 mali kongresmani zákon schváliť, kvôli rôznym petíciám, demonštráciám, dokonca i Wikipedia.com prejavila svoj názor, spolu s Facebook-om, Youtube-om, Google-om a ďalšími megaspoločnosťami, sa zákon neschválil. Oznámili to 19. januára 2012. Teda mysleli sme si, že sa neschváli, no časom prenikli informácie, že jeho schválenie bolo presunuté na nasledujúci mesiac, február 2012.

Utekaj MEGAMAN!

20. január 2012. Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie FBI zrušil stránku na zdieľanie súborov Megaupload.com . Deň po neschálení SOPA-y.  (Povedal im niekto, že sa neschválila?) Navyše server Megaupload.com nesídli na americkom území. Megaupload.com za čias svojej existencie mal cez 150 milión registrovaných užívateľov. Užívateľov čo si za stránku zaplatili v čase, keď nebola považovaná za ilegálnu. Ich súbory, dáta, informácie, sú nenávratne preč.

Hlavným autorom a vlastníkom stránky je Kim Dotcom Schmitz. Kim Schmitz sa vďaka stránke stal bilionárom a žil na krásnom Novom Zélande. Schmitz nie je občanom USA, je to občan Fínska a Nemecka. Fínsko a Nemecko nespadajú pod legislatívu USA. Nový Zéland taktiež nie. Na podnet americkej vlády bol taktiež zatknutý za ''pirátstvo''. Medializovaný ako tučné prasa, zbohatnuté na cudzích, pomaly ako vrah duševného vlastníctva. Čo spáchal tento muž? Vytvoril webovú stránku na zdieľanie súborov, nielen filmov či hudby, ale i dôležitých súbor rôznych firiem, či študetov. Jeho dom bol prehľadaný. Jeho majetok zabavený. Stal sa dokonalým terčom pre publikum, aby všetci videli, ako vyzerá veľký ''zločinec''. Okrem neho obvinili ďalších 6 spoluautorov na základe legislatívy DMCA z roku 1999 (zákon z 1999, po 6 rokoch existencie Megaupload 2005, obvinení až v roku 2012).

Otázka je prečo až teraz keď bol tak (dovolím si použiť uvodzovky) ''nebezpečný''?

https://plus.google.com/u/0/111314089359991626869/posts/HQJxDRiwAWq
Tento post kolujem po internete. V skratke sa tam píše o tom, že tvorcovia Megaupload.com mali v pláne ďalší projekt zvaný Megabox. Megabox mal byť alternatívnym hudobným obchodom, ktorý by ponúkal umelcom možnosť väčšieho zárobku tým, že plánoval ponechať autorom 90% ich zárobku na predaných skladbách a navyše by sa im platilo za piesne, ktoré by obyčajným užívateľom boli ponechané k počúvaniu a sťahovaniu zadarmo. Získali by obyčajní ľudia, získali by umelci, trh by sa oveľa viac otvoril. Bohužiaľ takáto myšlienka môže byť likvidačnou pre väčšinu nahrávacích spoločností, ak nie všetky. Spoločnosti, ktoré boli proSOPA.

Zišli sa, zhodli sa, rozišli sa, podpísali. O nás bez nás. Zrodila sa ACTA.

Wikipedia udáva:  ACTA - drafted 15 April 2011, ACTA ? signed 1 October 2011, Location - Tokyo.

Ďalšou otázkou je, prečo sa o nej verejne dozvedáme až dnes. Myslím tým obyčajných ľudí, ktorí nemajú ani čas sledovať každý jeden zákon podpisovaný v Tokiu. Dnes pred nami je nová otázka. Čo ACTA je? Čo nám prinesie? Čo znamená? A máme sa báť?

ACTA   je  skratka od Anti-Counterfeiting Trade Agreement, čiže v preklade Dohoda o     ochrane proti falšovaniu a  kopírovaniu. Je  to  medzištátny  dokument.  22 členských  krajín Európskej   Únie   podpísalo  dohodu  bez  toho,  aby  k  tejto   dohode  zaujal   Európsky    parlament.  Ten  o   ňom   začal   rokovať   len   nedávno  a to  24.  januára  2012  (5   dní  po   tom   čo    SOPA bola odložená a v deň keď mali hlasovať o PIPA-e,dvojčaťu SOPA-y.

Dohodu z EÚ podpísali (podľa abecedy): Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko,  Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia.

K štátom ktoré je nepodpísali, alebo ju ešte len plánujú podpísať patrí Cyprus, Estónsko,
Nemecko, Holandsko a Slovensko.

Dohoda je voľne dostupná na internete, no je náročné si ju prečítať. Je komplikovane napísaná s viacerými nejasnosťami a neprepracovanými výnimkami. Jej princípom je zamedziť falšovanie a kopírovanie, čiže zamedziť porušovanie a obchádzanie DRM ochrany.

 

DRM ochrana, alebo Digits Right Management je doslova správa digitálnych práv. Má kontrolovať alebo obmedzovať používanie obsahu digitálnych médií. Je ňou chránená hudba, obrazové umenie, počítačové hry, videohry a filmy (zdroj Wikipedia).

Čiže zas a znova - ochrana osobných údajov. Už po 3krát v tomto mesiaci čelíme ďalšiemu druhu zákona s finálne rovnakým cieľom. Takže ACTA by nás mala chrániť pred falzifikátmi všetkých druhov a falošné Nike tenisky by sa mali stať minulosťou. Problém ale nastal práve v zložitosti dokumentu, ak sa naozaj pozrieme na to čo zákon môže spôsobiť, je to cenzúra internetu, obmedzenie slobody slova, sledovanie online aktivít. Ak sa rozhodnete porušovať tento zákon, v najlepšom budete odpojený od internetu, v najhoršom pokutovaný a zatknutý.

(názornú ukážku nájdete i tu http://www.youtube.com/watch?v=1eZX930YDVU ).

Ako môže kontrolovať bežného občana?
Otázka teraz je, ako môžu kontrolovať bežného občana? Pôjde niekto od domu k domu a prehľadá každú mp3-ku či notebook? Odpoveď je samozrejme nie (jedine, že by ste niekam leteli, odporúčam radšej už bez technických zariadení). Na to tu je niečo nové! Zmena ochrany osobných údajov.

Viviane Redingová je eurokomisárkou zodpovednou za ochranu osobných údajov a prichádza s novým návrhom dňa 25. januára 2012. Po tom čo sledovali stránky firiem s menami ako Google, Yahoo, Msn, Facebook Twitter a iných sa údajne rozhodli pristúpiť k zmene ochrany osobných údajov. Budú viacej zodpovedať za ochranu informácií užívateľov internetu. Ten kto tak nespraví dostane pokutu  vo výške 2 %  ročného obratu.

Údajne pre Google to znamená približne 800 mil. USD . Prepokladá sa, že pravidlá začnú platiť príchodom roku 2013 hneď po tom čo všetky štáty európskej únie schvália daný návrh. Tí užívatelia, ktorým sa nepáči, že by k ich osobným údajom, mailu, súborom ktoré posielajú priateľovi, mal prístup ešte niekto úplne cudzí, dostali možnosť vzbúriť sa a právo ''byť zabudnutý'' - ako sama Redingová povedala. Jednoducho ak nesúhlasíte, môžete sa vymazať a zabudneme na vás.

Dva dni na tento návrh Google zmenil pravidlá ochrany osobných dát, ktoré nadobudnú platnosť 1.marca 2012. Ak s nimi niekto nesúhlasí, má právo si mail vymazať (čo ale v dnešnej dobe bude pre toho človeka znamenať úplne odrezanie sa od sveta). Dnes, 29.januára o 6:44 som napríklad i ja osobne dostala upozornenie na môj mail o zmenách v Pravidlách ochrany osobných údajov a Zmluvných podmienkach.

 

Pravidlá ochrany osobných údajov sa počas existencie Gmail.com menili už niekoľkokrát. Osobne používam Gmail.com od začiatku roka 2009, odkedy sa podmienky menili 27. januára 2009, 11. marca 2009 a i 3. októbra 2010 no ani raz mi v týchto dňoch neprišiel e-mail, ktorý by mi oznamoval danú zmenu. Môžeme to považovať za náhodu, chyby v systéme, alebo si osobne prestanem klamať a uvedomím si, že zmeny budú o niečo závažnejšie ako po uplynulé razy.

28. januára pravidlá zmenil i Youtube.com, kto bude ďalší?

 



Tento článok som napísala na základe niekoľkých článok nájdených na internete obyčajnými ľudmi ale aj uznávanými internetovými portálmi či novinami. V článku som sa snažila použiť čo najviac faktov, a i napriek osobnému názoru som sa snažila podčiarknuť na čo by sme sa ako ľudia mali zamerať a čo sledovať. Týmto článkom nechcem na nič a nikoho útočiť, chcem len prepojiť fakty, ktoré som dosiaľ len v tichosti sledovala.